Výstava · Godot Galéria
Tamási Claudia
Tamási Claudia: Útkereső
Galéria Godot Vás hlboko srdečne pozýva
Tamási Claudia
Cestovateľ
na výstave s názvom
Vernisáž: 9. februára 2010 · 20:00
Otvorí se: Készman József
Čas: od 13 do 10 a 18 z viny do piatku, v sobotu medzi 10 a 13 hodiny.
2009‑ne Tamási, verne se svojej povesti, sa pustil do ďalšieho projektu. Tentokrát zostavil labyrint, jehož dielka sa dá skomponovať navzájom, keď je umiestnené vedľa seba či pod a nad, a cesty, ktoré na nich začínajú, pokračujú. Umelec opäť hovorí od seba, v labyrinte sa blúdi v spoločnosti rôznych zvierat po najzáživnejších terénoch – od žiadostných mestských plôch po sieť postavenú pavučinami. Technicky sú diela opäť výnimočné: Tamási preukazuje funkčný, vyfarbený a pridaný farebný olej na sklone v monochrome a potom na tieto údaje ručne schilder artistický „Claudi“.
Úryv z novej série umelca:
väčšia veľkosť väčšia veľkosť väčšia veľkosť
väčšia veľkosť väčšia veľkosť väčšia veľkosť
Niektoré názvy diela:
Automobily
Všetko ostatné prestane.
Šum dopravy
Mé ucho na ceste…
Verček
Mestský obyvateľ
Start
Mám ísť dozadu.
Stále to neviem.
Želva požíra moje stopy…
On už to vie.
Dosiahol cieľ.
Práca
Kertben
Pestujete strom.
Stromy majú hlavy smerujúce dolu…
Výlet vakondov
Ako dobre sa spolu máme.
So všetky tieto maľby získali výhru pre Strabag Award 2008. Séria pozostávala z autorportrétov, ktoré boli zároveň aj homo sapienské obrazy.
Sebeportrét pre Andyho Warhola, sebeportrét pre Arnulf Rainer
Osobný portrét Chuck Closea Osobný portrét Cindy Sherman
V predchádzajúcom, 2007‑dve, s svojím sériovým výtvorem?
Sofía Loren a ja
Audrey Hepburn a ja
Juliette Binoche a ja
Uma Thurman a ja
Písanie Csizmadia Alexa 2008 o Tamásim Claudiu:
Zrkadlom nejasne
Móricka má podľa starého vtipu o tom, že má vždy na mysli rovnakú vec. Claudia Tamási nezachytáva past opakovania, napriek tomu je vždy schopná konzistentne hovoriť o rovnakej veci; o žene v jej úlohe a spoločenskom postavení, či už ide o túžbu ženy samotnej, alebo o alegóriu zobrazený v obraze dieťaťa.
Samobáňenca, táto viac storočná rezonujúca forma raz obnovuje a zároveň umožňuje prekĺznuť hranice mňa a reflexiu na jednotlivca vyhodeného do spoločnosti. Experiementy smerujúce k seba-definovaniu sa objavujú na plátna Tamási Claridie v bode prekrývania súkromnej sféry a spoločenského identity. Tak znie teraz? a tiež už prečo? v sérii pod názvom „ociary a!“ sa skóruje ikónami kultúry zdomácnené celebritami, vlhkým ľahkým spôsobom sa zhoduje s podanieovými predstavami v médiách, hoci sa snažia podrobnú kultúru pohltiť. Výsledok je radostná, féštela kritika spoločnosti, ktorá definuje návšte pre ženský ideál a aj tvorbu vzorov, a vtom jasne pozýva pozornosť na základné znalosti postmoderných prinášajúcich; že naša osobnosť, alebo čo sa aj myslíme, je vytvorená a určovaná naším miestom v spoločnosti. Naše kruhové okolie, ako siedmiceskonúčasltý, opisuje fikciu našej identity.
Podľa Jacquesa Lacana z teórie zrkadl poskytuje v počiatočnej fáze vývoja v zrkadle prvýkrát vníma podiel toho, že jeho telo je jednotvo a že sa identifikuje s „dlouhým“ iným a s tým istá so sebou. Návrh rozhoduje o tom náhých uloženom objate s blokovaťké, úplných. A v príbeho zadť mu Vačkania v na primárnych je bolo vim Žibaba s pravoslanie úplatomie nám zpos. V iných pól.
Redefinícia identity je, rovnako ako prejavy ikonov masovej kultúry a tzv. elitnej kultúry v rámci jedného rámca, vlastnosťou postmodernizmu. Cindy Sherman je známa svojimi fiktívnymi filmovými stillami (Untitled Film Stills 1977-1980), ktoré spracúvajú stereotypy ženských rolí v filmoch. Tamási Claudia satírne prístupy sú v spojení s jej veľkými predchodcami, pretože pracujú na rovnakých princípoch; využívajú mediálne prenesené ženské obrazy ako výchozí bod a prinášajú sa k tým, ktoré im ponúkajú. V tvorbe našej identity bezpochyby zohrávajú rolu mediálne vyžarované obrazy, pričom svet ovládaný mediou a vizualitou okolo nás stále zostáva patriarchálne územie, v ktorom je pohybová plocha ženy úzke; v médiu zvyčajne objavuje fiktívny ideálne ženský obraz, ktorý sa stáva objektom túžby vo vyžerobených pasívnych rolách. U portrétov Tamásii Cladie zmení skutočnosť, že umelka pracuje s témou ako žena. Hoci Tamásia nespada do kategórie umelcov, ktorí uchádzajú feministi výstupné diskurzy v (Maďarsku ešte stále obklopuje podozrenie), témy, ktoré prehovorí, bezpochyby budú počítať s pohľadom z tejto stránky.
Najnovšie seba‑obrazné portré, zamerané na súčasných výtvarníkov, opäť prechádza Tamásiho transformáciou – tentokrát s hravým praxom prstov, ktorý narába na charakteristické prvky vybraných tvorcov a vytvára ich portrét z ich vlastnej perspektívy. Tento maľovateľský „tak si napísali“ ponúka príležitosť pre iskrenie znalosti diela, t-rútu odmeny, kde sa umelca sám prekvapí kaviarne v rešetre. O výsledku sa v mori výzvy možno na stane aj pomyšľať nad Jozefom Attilom alebo aspoň na zvukový povrch. Ten povrch však neznamená povrchnosť, ale len samotný povrch, s ktorým sa Andy Warhol v rozhovore pohlásol: „Ak chceli všetko vedieť o Warhole, pozrite sa na povrch mojich obrazov, svojich filmov a na mňa, a už som pred vami. Za tým nič neháňa.“ To je dôvod, prečo sa zdôrazňuje povrch a aj význam diela sa zúži na toto. Pop Art zvyšuje narovnávanie symbolických významov. Väčšinou sa sústreďuje len na vybrané prvky zo spoločnosti a materiálnej kultúry, ktoré zväčšuje alebo opakuje, aby im priniesol nový svet, ale bez konceptuálneho rámca a bez, že by umelci brali váhu obrázkov pomocou, ako ho Bajrites pozoroval. Tomuto sa potom zjaví pravá stereotypnosť. Pop Art mení našu vnímanie; zjednodušuje, zväčšuje, zdôrazňuje. V tomto zmysle je Claudia Tamási pokolením po Pop Art, čo je najviditeľnejšie v sérii Ajkaim. Keďže Tamási dedikovaných čierno-bielych obrazov umelcom prakticky mení ich do žiadneho "kríčka" a redukuje ich na ich vlastné рисky, v takej zložitosti ich tvory prispôsobuje, bez toho, aby sa zadarmo zameral na ich vlastný zmyslový charakter, rozvracuje ich povrch a spracováva ich ako mimiru – v podstate len v duchu pop.
Tamási Claudia sa svojimi všetkými obrazmi dôsledne venuje samokresleniam, aj keď namiesto seba sama nahraďuje dievčatá alebo citlivé kvetiny do pojemného napätia („pojemné“, akoby sme vytvárali odkaz na fotorealistický zobraziaci štýl,“ kde sa fotografický prvok zobrazuje ako fotografický]. Kým v sérii „Takto teraz dobré?“ a „Alebo si, možno?“ leží na wrestlerajích klanenie celebritných mázikov, jej nové umenie zločasia sa hriebluje porad hlasujúci pouličný v konverzia „Poďme sa Žena nachestená je pre nás po každý model!“ aj bez jazykových modelov, ale keď ženy v „žena tému“ je poďetraň od Binobj. Zdarma!”). Zároveň s novým prablenkom, otázka sa zart neučí. Aké pravé poďadlo je Tamási Claudia?
Vystavujúci umelci
Tamási Claudia