Výstava · Godot Galéria
Szurcsik József
Szurcsik József: Opusculum - Világok találkozása
Stiahnuť v tlačovom meradle
Galéria Godot vás úctou pozýva
Szurcsik József
Opusculum – Stretnutie svetov / Obrázkové predmety, sochy
na otvorenie výstavy s názvom
2008 v marci 14‑n. na 20 hodine.
Otvára: Katalin Nagy, umeníctvohistorik.
Spolupracuje: Uzgin Üver hudobná skupina
Prehľadávané: márcián 10 – 29
Stiahnuť v tlačovom meradle
V súčasnej výstave môžeme vidieť sochy a otáčané obrazy. Každé dielo, teda opusculum, je taký bodník, v ktorom umelec skúša zvláštnu interpretáciu priestoru. Zukazné, slitinové a litícky náčrtané železné a oceľové sochy boli vytvorené 2006 aj v 2007. Úplne skryté tváre medzi plochami a úrovňami priestoru sú prácami, ktoré prinášajú nové náhľady na témy populácie, vzťahov a tajomnosti, rovnako ako požehnajúce polohu zhmotnené kresby a maľby. Charakteristikou otáčaných obrazov je viacerá pohľady. Pri tvorbe diel predstavila najväčšiu výzvu zmenu vytvorenú otáčaním, ktorá formuje nové vzťahy častí obrazu.
Stiahnuť v tlačovom meradle
Umelecká dráha umelca Szurcsik József sa začala v druhej polovici 80. rokov. V roku 1985 absolvoval Maďarskú vysokú školu výtvarných umení a v roku 1988 nadväzujúce umelecké štúdium. V tom čase už nová maľba ustupovala a mladí umelci – GalluszGyöngyi, KótaiTamás, SzíjKamilla atď. – začali pracovať v striedmejšom novokonceptuálnom, do istej miery minimalistickom štýle, no v tomto období sa objavila aj skupina „modrých oceliarov“ (KunglGyörgy, KicsinyBalázs atď.), ktorá ironizovala socialistický realizmus. Szurcsik si však vybral inú cestu. Jeho rané, do istej miery spoločensky kritické práce možno spájať skôr s novou vecnosťou, od ktorej sa však odlišuje tým, že kým umelci spätí s týmto smerom svoje námety demýtizovali a spredmetňovali, Szurcsik tie svoje skôr mytizoval. Jeho monumentálnych kamenných ľudí a ľudí v podobe múrov, z ktorých vyžaruje večnosť, obklopovala a dodnes obklopuje atmosféra dávnych mýtov, podobne ako diela umelca GaálJózsef, ktorého tvorivá dráha sa začala o niekoľko rokov skôr. Nie náhodou jeho hodnotitelia v súvislosti s monumentálnymi kamennými postavami spomínajú egyptské umenie, veď sa naň odvoláva aj samotný grafik a maliar: „…egyptské umenie mám vyslovene rád. Pre mňa predstavuje vrchol. Páčia sa mi nádherne zjednodušené formy… Stojí za zamyslenie, čo dokáže uchovať veci po tisíce rokov. Nuž moc. Samotné spoločenské usporiadanie, politický systém konzervuje veci. Akú úlohu tu však zohráva individualita? Veď ja sa v 20. storočí stále prebúdzam s vedomím, že som INDIVIDUALITA! Móda však určuje náš priestor na konanie. Každý chce tie isté džínsy a my sa pekne postupne vzdávame svojich osobitostí.“ V polovici a v druhej polovici 90. rokov sa odklonil od svojich hláv zobrazovaných v poloprofile, presnejšie aj vtedy maľoval a kreslil hlavy, len sprostredkovane: vytváral ich z predmetov, špachtlí a rýb. V roku 1995 v galérii Művésztelepi Galéria v Szentendre zobrazil na dvanástich maľbách a rovnakom počte tušových kresieb ryby s ľudskými hlavami, o rok neskôr sme v galérii Vigadó Galéria mohli vidieť jeho olejomaľby zobrazujúce špachtle s ľudskými tvárami, ktoré boli zároveň predmetmi aj archaickými postavami zobrazenými v poloprofile. V roku 1997 zasa maľoval ostré, špicaté nože na farebnom – modrom, zelenom, červenom –, často krakelovanom pozadí, pričom ľudskú hlavu tvorila raz čepeľ, inokedy rukoväť (Féltékenykés, 1997). Po tejto zdanlivej odbočke sa opäť vrátil k ľudským hlavám zobrazovaným v poloprofile, ktoré sa raz stáčajú do špirály, inokedy vystupujú z lievikovitého tvaru alebo priamo vyčnievajú z plátna, pretože od roku 1997 začína maľovať svoje obrazy farebnou krakelovacou technikou, vďaka ktorej získavajú plastický účinok (Nagy titkokőrzői, 1997).
Lóska Lajos
Výstava je súčasťou programu Letného festivalu v Budapešti.
Môže sa zobraziť od utorka do piatka 10 a 18, v sobotu medzi 10 a 13 hodinou.
Vystavujúci umelci
Szurcsik József