Inštitút GodotICAGodot Kortárs Művészeti Intézet

Výstava · Godot Galéria

Palkó Tibor

Palkó Tibor: Édes tér

väčší rozmer

Godot Galéria vás a vášho partnera srdečne pozýva.

Palkó Tibor

Édes tér

na výstave nazvanú ___

Vernisáž: 2. apríla 2008 · 20:00

Otvára: L. Simon László autor

Zobraziť: do mája 2.

väčší rozmer

Podrobnosti z písma L. Simon László:

Skutočný umelec neponíše ovocie, ale vďačivo vníma jeho vôňu. Skutočný umelec vníma vôňu farby ako vôňu ovocia; pre neho je štetec podávajúcim povodňovým mečom, pilou a po dočasne zachovalanej starej rezbárskej ceruzke. Farba je zároveň perma, plátno je pôda, nebeský humus. Umelec opatrne nastúpi do raja, kde potom rozbrajivo nasát pod vzduch a zvolá: Hrdo, a takto je vôňa!

Rozliali sme to na podložku. Vedľa toho sídlilo sbieranie: kde sme úložný priestor zarezili, kde sme ho zacíchli. Je to kôrové sbieranie alebo Sámlis kôrové? Nie je to dôležité: obraz v obraze alebo obraz vedľa obrazu, rovnocenné čítania tohto istého príbehu. Možná je tu nevyrovnateľnejšia chuť ako jablká z detského dveráčiska ovocného záhrady, či hrušky, či vôňové ovocie môjho dedka. Jej krása už bola aj v rozpore, škrby, zranenia sa podťahovali na dobré vôni tela; vo vyfutrovanej pomalom, rovnakou veľkosťou pěstene, vyžiatom a po jednom zabalený, ich mestecký obyvatel pohodlne vytláčal zhora do podložky nasadené ovocie. Toto sme dovožovali, hroznovú plodovú zvyšku.

väčší rozmer

Úri, keď muselo, ponúkli aj svoje plody. Vôňa ich dcér, dobrý vôňový synovia, sladké ovocie. Ponuka je dar, ponuka je úradná poctou lásky. Ponuka je to, ktorá obslúži, jedna z nich je pôžitok v nádeji na spásu. Niekedy je úprimný gest, odmena, radosť, dar pre toho, kto ponúka. Ponuka je chlieb a víno. Samotné život. Vypočítej palicou nad smrť.

Na Žitnom ostrove je malá obec Szentantal, známa aj ako Bácsfa, kde dal arcibiskup a prímas Lippay György v roku 1660 začať stavbu kostola a kláštora františkánov patriacich do mariánskej rehoľnej provincie. Nachádza sa tu neobyčajný milostivý obraz Panny Márie, ktorá roní krvavé slzy. Už pôvod obrazu by sa hodil do zázračného príbehu. V roku 1703 sa v obci Doborgaz susediacej so Szentantalom chystal sedliacky mládenec menom Liszkay Márton vyraziť na pole s volským povozom. Pri nastupovaní však nešťastne spadol a voz ho prešiel. Utrpel také vážne vnútorné zranenia, že musel pol roka ležať. V lete ho vynášali do záhrady, kde bezmocne ležal pod voňajúcimi plodmi a kvetmi alebo spal v tieni viničovej pergoly. Keďže nemohol hýbať končatinami, deti zo susedstva sa mu často posmievali; jedno z nich mu nad dlaňou držalo hrubé zväčšovacie sklo vypadnuté z okuliarov, a tak mu popálilo kožu. Mládenec vedel, že lekári jeho stav nemôžu zlepšiť, a preto sa obrátil o pomoc k Panne Márii. Sľúbil, že ak sa uzdraví, dá namaľovať obraz. Po tomto sľube sa jeho stav zázračne zlepšil a čoskoro sa postavil na nohy. Liszkay Márton dal u jedného bratislavského maliara namaľovať votívny obraz Panny Márie, ktorý napokon so súhlasom kláštorného gvardiána zavesili na stenu za hlavným oltárom. Mnísi si naň zvykli, obľúbili si ho a po čase sa tu modlili aj denný breviár. Laickí bratia zdobili obraz kvetmi; obľúbili si ho aj veriaci z okolia, ktorí sa ho pri každom obchádzaní hlavného oltára dotýkali a bozkávali ho. V roku 1715 vytryskla Panne Márii na milostivom obraze z očí najprv voda a potom krv. Kvetinové slzy a krvavé slzy. Krvavé slzy zachytili do šatôčky a túto relikviu uchovávajú dodnes. V deň púte ju vystavujú na hlavnom oltári.

väčší rozmer

Karel Čapek píše vo svojej knihe *Súrozú vaďovateľ* (Szenvedelmes kertész), že „skutočný zahradník nedáva sem nielen rastlinám, ale aj pôde, alebo terénu starostlivosť. Vloží sa do pôdy. […] Kým sa ponára do pôdy, žije. Vďaka kompostu si staví pamätník. Keď vstúpi do rajského záhrady, s dožujúcou radosťou by vypilo niečo zo vzduchu, prezstriedkajúci: Bohové, to je to práve humus!”

Otváracie hodiny: od utorku po piatok 10 a 18, cez sobotu medzi 10 a 13 hodiny.

Vystavujúci umelci

Godot Galéria · Facebook · na novej karte